Vodné rastliny majú svoje špecifikum. Tým, že žijú pod vodou líšia sa od suchozemských rastlín. Voda vytvára iné adaptácie na prostredie. Listy vodných rastlín majú prieduchy aj na vrchnej, aj na spodnej strane - takpovediac dýchajú oboma "stranami" - to je rozdiel od suchozemských rastlín.

Povrch suchozemských rastlín tvorí kutikula, u rastlín vodných takmer u všetkých druhov chýba. Pravdepodobne by najmä bránila difúzii plynov. Plávajúce rastliny obyčajne nezakoreňujú, ani tie, ktoré žijú na hladine. Korene sú čo do tvaru obdobné ako pri suchozemských druhoch. Do dôsledkov nemožno brať za každých okolností vodu ako bariéru, pretože sú vodné rastliny, ktoré aj v prirodzených podmienkach vyrastajú nad hladinu, resp. rastú v močarinách s nízkou hladinou vody vo veľkom vlhku. Aj v akvaristike sa zaužíval pojem submerzná forma a emerzná forma rastliny. Submerzná forma rastie pod hladinou vody, emerzná forma nad hladinou. Jednotlivé formy sa často líšia. V praxi je v drvivej väčšine používané nepohlavné rozmnožovanie rastlín - odrezkami, poplazmi, výhonkami apod. Submerzná forma môže aj v akváriu vyrásť do emerznej formy - napr. Echinodorus. Ak je nádrž pre rastlinu príliš nízka, často si nájde cestu von.